Jeho filmy uspeli nielen doma, ale aj v zahraničí. Po okupácii
Československa sovietskymi vojskami a spojencami v roku 1968 vrátil na
protest stranícku knižku Komunistickej strany Československa (KSČ).
Dôsledkom toho bolo, že sa k poriadnej tvorivej práci niekoľko rokov
nedostal. Narastali v ňom depresie, k čomu mu výrazným spôsobom
dopomohol aj démon alkohol.
V pondelok 19. februára uplynie 100 rokov od narodenia Františka
Vláčila, autora vrcholných diel českej kinematografie Marketa Lazarová
či Údolie včiel.
František Vláčil sa narodil sa 19. februára 1924 v Českom Těšíne. Na
brnianskej univerzite študoval estetiku a dejiny umenia. Počas štúdií
externe spolupracoval so skupinou kresleného a bábkového filmu. V rámci
svojho ďalšieho pôsobenia v Štúdiu populárno-vedeckých a náučných filmov
prešiel postupne všetkými funkciami a prácami filmového štábu. V roku
1949 ukončil vysokoškolské štúdium a ďalšie dva roky režíroval
inštruktážne a populárno-vedecké filmy. V rokoch 1951-1958 pôsobil v
Československom armádnom filme.
Jeho prvým samostatným hraným filmom bola poéma Skleněná oblaka (1958), v
ktorej už uplatňoval metódu vyjadrovania pomocou metafor a symbolov. V
rovnakom roku dostala snímka zvláštny diplom v kategórii
experimentálnych filmov. Jeho prvý dlhometrážny film Holubica (1960)
vznikol na Barrandove, Vláčil zaň získal viacero medzinárodných ocenení a
otvoril mu cestu do filmárskej elity. Nasledovala balada Ďáblova past
(1961), Vláčilov prvý pokus o historický film.
Svoje najslávnejšie dielo nakrútil o šesť rokov neskôr. Marketa Lazarová
(1967), snímka, ktorej dej sa odohráva v rannom stredoveku, je podľa
väčšiny filmových kritikov najlepším filmom československej produkcie.
Dielo vzniklo ako adaptácia románu Vladislava Vančuru a dokazuje
Vláčilovo veľké výtvarné nadanie. V úlohe Markety zažiarila prvý raz na
filmovom plátne slovenská herečka Magda Vášáryová. Okrem pôvabnej
Slovenky sa objavil v snímke aj ďalší slovenský herec Ivan Palúch.
V roku 1967 režisér dokončil ďalší historický film Údolie včiel o sile náboženského fanatizmu medzi členmi rytierskeho rádu.
V období normalizácie, po roku 1968, sa František Vláčil venoval
dokumentárnej tvorbe a vytvoril napríklad dokument Praha secesná (1974).
Režisérsky sa podpísal aj pod pôsobivú baladu Tiene horúceho leta
(1977), ktorá sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny v
beskydských lesoch. Film o rodine uväznenej nepriateľskou skupinou má
skvelé obsadenie, v ktorom excelovala česká herečka Marta Vančurová.
Slovenský herec Juraj Kukura odohral v snímke, podľa kritiky, najväčší
part svojej hereckej kariéry. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary
ocenil snímku cenou Krištáľový glóbus v roku 1978.
Už úvodnými zábermi na vyľudnené, zasnežené bulváre elegantného
Petrohradu strháva Vláčilov televízny film Albert na seba nevšednú
pozornosť. Filmový tvorca nakrútil v roku 1985 adaptáciu rovnomennej
poviedky klasika ruskej literatúry 19. storočia Leva Nikolajeviča
Tolstého.
V centre rozprávania stojí mimoriadne nadaný hudobník Albert (Jaroslav
Filip), predtým prvý huslista petrohradskej opery, teraz alkoholik a
troska, žijúca na okraji spoločnosti. V snímke, kvality ktorej ocenili v
roku 1989 aj na Medzinárodnom televíznom festivale v Tokiu Zvláštnou
cenou poroty, vytvoril Jaroslav Filip jednu zo svojich najlepších
filmových úloh.
O živote Františka Vláčila vzniklo niekoľko dokumentov. Jedným z nich
bol medailón V sieti času (1989) od režiséra Františka Uldricha. V roku
1993 udelili umelcovi za celoživotné dielo Českého leva. Na
Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1998) si prevzal
prestížnu cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
František Vláčil zomrel 28. januára 1999 v Prahe vo veku nedožitých 75 rokov.
V roku 2013 získal in memoriam Cenu Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie.